VALČÍK
VALČÍK
Tento tanec pochádza
z nemeckých ľudových tancov. Jeho pôvod treba hľadať v 12.st.
v tanci zvanom hoppelrei. Z jeho vznikol v 15.st. landler, potom
deutscher a nakoniec langaus, ktorý neskôr nazvali od slova walzen-
walz-valčík. V tej dobe prúdili Európou nové myšlienkové smery
z Francúzska, v ktorom sa pripravovala revolúcia. V ľuďoch
vzrastala túžba po osobnej slobode a voľnosti. Valčík týmto myšlienkam plne vyhovoval, pretože vyjadroval ústup od
tanečného ceremoniálu k tanečnej voľnosti. Valčík sa neobišiel bez
protestov cirkvi a kráľovských dvorov, pranierovali ho ako hriešny tanec
za to, že muž pri ňom drží ženu v náručí. Nijaký zákaz však nevedel
zastaviť rastúcu popularitu nového tanca, najmä keď začali skladať valčíkové
melódie vynikajúci hudobní skladatelia, ako Lanner, Strauss a iní.
Valčík vyvolal pobúrenie nielen v cirkevných kruhoch,
ale i v bohatých salónoch. Keď páry objaté ramenami začali krúžiť po
parkete, pohoršené dámy odpovedali protestom a opúšťali sály . Napriek
pohoršeniu, valčík si výrazne razil cestu po celej Európe a stal sa tak
populárnym, že na jednom plese v Londýne ho tancoval sám ruský cár
Alexander.
-tancoval sa rôznymi
spôsobmi: napr. viedenský valčík sa tancoval na 3 kroky, francúzsky alebo ruský
na 2 kroky. Tieto obmeny valčíka mali jednu spoločnú črtu: začínali sa bočným
krokom- od tzv. 2.pozície, zatiaľ čo dnešný valčík začína krokom vpred alebo
vzad.
- tancuje sa na ¾ takt
a hrá sa rýchlosťou 58-62 taktov za minútu. Na súťažiach spoločenských
tancov sa hrá viedenský valčík, ktorý má 60 taktov za minútu.